Závislosť na pripojení, 2. časť
Súvislosť závislosti s prestrihnutím pupočníka pri narodení je viac než zrejmá.
Po narodení bábätko prirodzene potrebuje čas na to, aby sa rozhodlo, kedy sa placenty ako svojho zdroja pustí. Placenta je k dieťaťu prirastená pupočnou šnúrou a jej odstrihnutie je prejavom násilia. Dá sa prirovnať k odrezaniu ruky alebo nohy... Limbický otlačok, u tejto bohužiaľ bežnej pôrodníckej praktiky, má svoje následky. Identita dieťaťa sa premiešava s matkinou. Postupom času dieťa nenachádza seba samého, ale premiešava svoje témy, pocity, priority s matkinými. Veľakrát rieši témy rodičov, nie svoje, pretože ich nevie oddeliť. Spôsob života, správanie, názory, priority dieťaťa..., to všetko nie je slobodne rozvinuté, ale silne podmienené identitou matky. Deti majú tendenciu zachraňovať svojich rodičov a brať za nich zodpovednosť. Nie je to zdravé. Rovnako ako brať prehnanú zodpovednosť za šťastie svojich detí, partnera, priateľov, susedov... Vznešene sa tomu hovorí starostlivosť. Neobratne "opičia láska". Každopádne je to nezdravé správanie vykazujúce závislosť.
Prestrihnutím pupočníka vzniká šok a Limbický otlačok strachu z nedostatku.
Nútené nadýchnutie sa pľúcami po prestrihnutí bez ohľadu na to, či sú už pľúca novorodenca pripravené alebo nie, môže byť veľmi bolestivé. Sprievodným znakom tohto zážitku je stiahnutie tela v šoku, následne sa prejavuje ako astma. Vzniká zápis nedostatku, šoku z toho, že zomriem, zadusím sa. V praxi sa tento otlačok prejavuje hromadením vecí, zážitkov, vedomostí, titulov, peňazí ...všetko zo strachu z nedostatku. Životná múdrosť znie: "Nejde o to, čo a koľko toho máme, ale ako si to dokážeme užiť". V prípade otlačku strachu z nedostatku sa však nedá užívať si to, čo je. Nutkanie je mať všetko preto, aby sme to mali poruke, keď to bude potrebné. V realite sme potom zavalení hmotou a je potrebné množstvo energie, aby sme sa pohli z miesta.
Cena za ilúziu bezpečia je zavalenosť a nehybnosť.
Veľa energie ide na triedenie vecí a ich premiestňovanie, rovnako ako na emočné prežívanie straty alebo lúčenia sa s tým, čo nám patrilo... Hmota je tu ako odraz zámerov duše. Vedome alebo nevedome si tvoríme všetko, čo zažívame. Realita nám jasne ukazuje, kam sme sa dostali a čo môžeme zmeniť. Prvá „hmota“, ktorá nám patrí a náleží, je práve placenta. Placenta rastie s plodom a je dôležitá.
Pozrime sa, čo sa stane, keď si dovolíme lotosový pôrod.
Placenta sa „nestrihá“. Uchováva sa napojená na dieťa tak dlho, až pupočník uschne a dieťa ho samo odkopne alebo jednoducho odpadne. Deti sú kreatívne a poradia si :) K tomu, aby bola placenta uchovaná zdravá, sú jednoduché prírodné návody, ktoré každá matka hravo zvládne aj po pôrode. Placenta zabezpečuje výživu a identitu dieťaťa. Tým, že uchováme placentu napojenú na novorodenca, mu dovolíme, aby sa sám rozhodol, kedy sa odpojí a plne vstúpi do sveta rodiny. Rozhodovanie v tom čase pochádza z inej než logickej časti mozgu bábätka. Každopádne tomuto tvorovi dovolíme byť celistvým od prvej chvíle a dovolíme mu byť sebestačným.
Limbický otlačok sebestačnosti bez úsilia je na svete.
V praxi to znamená, že tento človek sa nenaháňa za falošnou ilúziou zabezpečenia, ale prijíma do svojho života to, čo mu v tú chvíľu robí skutočne radosť a prospieva na ceste rastu. Keď to doslúži, prirodzene, s úctou a láskou to opustí a ide ďalej. To sa týka vecí, situácií, vzťahov... Limbický otlačok sebestačnosti sa v praxi prejavuje bunkovou múdrosťou a istotou hojnosti a dostatku. "Všetkého je dostatok a v pravú chvíľu ku mne prichádza všetko, čo práve potrebujem." Tak by sa dalo popísať motto tohto otlačku.
Viera v nedostatok a hromadenie vecí svedčí o Limbickom zápise strachu z nedostatku.
Presvedčenie, že: „Musím, že potrebujem, že sa to tak predsa má robiť...“, to všetko vytvára tlak a je prejavom zápisu nedostatku. Zápis je možné prepísať. Neexistuje nemenný stav. Všetko sa vyvíja. Nie je potrebné zúfať si, ale zamerať sa na to, čo chceme a nechať k sebe prísť tú najpríjemnejšiu cestu k cieľu.
Život je jednoduchý, keď vieme, ako pracovať s energiou, ktorá nami prúdi.
Sme navigátori energie, nie bábky na šachovnici. Limbický otlačok je tu preto, aby nám zautomatizoval pohodlie a šťastnú voľbu v živote. Je to ako autopilot. Záleží len na tom, aký otlačok sa zapísal, a čo tým pádom automaticky preferujeme. Ak to nie je to, čo si prajeme, možno to zmeniť prepisom Limbického zápisu a naučiť sa kráčať novou cestou v mozgu. Inak povedané, byť šťastnejší s ľahkosťou. Nie sme tu na to, aby sme sa namáhali alebo trápili. Sme tu preto, aby sme robili správne rozhodnutia a boli šťastní. Áno, je to možné. Nie je to ilúzia. Ilúzia je myslieť si, že permanentné šťastie je ilúziou.
Internet je náhradou za napojenie na matku.
Náhradou za pozornosť, obdiv a ocenenie, ktoré sa nám nedostalo v období vývoja, kedy sa formovalo sebavedomie a dôvera vo svoju tvorivú silu. Ak matka nebola prítomná fyzicky, mentálne alebo citovo..., z akéhokoľvek dôvodu, napríklad, ak jej energia bola zaviazaná v téme, ktorá ju trápila s vlastnou matkou, otcom a zamestnávala jej pozornosť, tak nebola prítomná pre svoje dieťa dostatočne a dieťa tým strádalo. Masová závislosť na pripojení k internetu dokazuje, že veľa matiek uviazlo vo svojej nevyriešenej téme. Čo dáva pripojenie? Pocit spolupatričnosti, pocit začlenenia, pocit dôležitosti, ocenenie a hlavne POZORNOSŤ.
Internet ponúka ilúziu pozornosti, a preto je taký obľúbený.
Až tak, že sa stierajú dôležité fakty o škodlivých účinkoch mikrovĺn - wifi, mobily... Oficiálne sa tomu hovorí: byť v obraze alebo byť informovaný, vedieť, čo sa deje. V skutočnosti ide o to, že človek nevydrží sám so sebou, a tak potrebuje byť zamestnaný príbehom niekoho iného. Komentovať to, vyjadrovať svoj súhlas, nesúhlas a byť tak dôležitý. Napísať niečo, čo uvidia všetci a nechať sa obdivovať... K FB som „pričuchla“ nedávno. Vidím, aké obrovské výhody má tento nápad transparentnej komunikácie a má to môj triezvy obdiv. Na druhú stranu ale vnímam, aký zhubný účinok to má v kombinácii s Limbickým otlačkom nedostatku – závislosť na pripojení. Keď na prednáškach a seminároch žiadam, aby si ľudia vypli telefóny = vypli, nie dali na ticho alebo na režim lietadlo, vidím tie šokované tváre a prekvapenie. Po troche vysvetlenia sa to opraví a svojou neochvejnosťou dosiahnem skutočne čisté pole v publiku alebo v skupine. Atmosféra je iná, radostnejšia a mozgy prítomných mi ďakujú za odpočinok. Je to skutočne veľký rozdiel vo vibráciách a pohode. Fascinoval ma odpor, s akým sa k aktu vypnutia telefónu ľudia stavajú a pátrala som po príčinách. Závislosť je odpoveď. Príčiny závislosti som opísala v skratke.
Zhrniem ich na záver:
Placenta / Lotosový pôrod = viem, kedy sa odpojiť = mám dostatok, hojnosť.
Boli sme porodení s placentou, ktorá nám patrí a je naším prirodzeným právom sami si ako novorodenec rozhodnúť, kedy sa jej vzdáme. Keby to tak nebolo, tak nás príroda vybaví nožnicami a „ušmikneme“ si to hneď, ako vylezieme z mamy. S nožnicami sa ale nerodíme:) No máme dosť dlhé nožičky a ručičky, aby sme sa odpojili v momente, keď vieme, že je čas. Alebo pupočník jednoducho odpadne bez našej námahy.
Strihanie pupočníka = neviem, kedy sa odpojiť, robia to za mňa iní = nemám dostatok, trpím nedostatkom.
Prestrihnutím pupočníka sa začína cesta k závislosti na čomkoľvek, čo dáva ilúziu prepojenia s ľuďmi, s Bohom, vesmírom, milencom, svetom = drogy, alkohol, sex, popularita, internet... Nástrahy závislosti sú rôznorodé, napospol ide o to, že akákoľvek barlička na ceste k vlastnému zdroju vždy zlyhá. Limbický otlačok nedostatku úraduje a vytvára závislosť, ak ho neprepíšeme.
Prepis Limbického otlačku nám dovolí žiť život v skutočnom šťastí, nie v ilúzii šťastia. V skutočnom napojení na svoj zdroj, na Boha, univerzum. V podstate ide o to, dokázať zostať sám/sama so sebou za všetkých okolností. Neunikať k potvrdeniu seba samého u okolia. Dôležité je vnímať seba samého. To dokážeme pri mozgových frekvenciách, ktoré sú prirodzené, nie dráždené wifi žiarením. Wifi dráždi nervovú sústavu a núti k aktivite a vyčerpaniu. Následne k nervozite, sebakritike a hľadaniu útechy mimo seba. Nemáme nič, len seba, svoj zdroj, kam sa môžeme skutočne kedykoľvek vrátiť a spočívať sami v sebe, v pokoji, v harmónii so sebou. Nachádzať zas a znova cestu k svojmu najvyššiemu dobru.
Život po prepise - prirodzené šťastie
Novú cestu máme vpísanú v sebe a pokiaľ ju nájdeme a prekonáme nástrahy všetkých barličiek a ilúzií prepojenia, objaví sa skutočná realita jednoduchosti, ktorá je plná veľkej radosti z drobností života. Kde nie je potreba veľkých krokov pre pocit naplnenia. Kde kvapka rosy v odraze vychádzajúceho slnka naplní dušu až po okraj. Pohľad do očí blízkeho človeka nás prepojí s nebesami a posilní na ceste životom. Kedy spev vtákov je nádhernou symfóniou a vlastné ticho tou najkrajšou hudbou. Kedy vytvárame prostredie, kde je možné počuť pieseň svojej duše vo vnútri seba, spočinúť v sebe. Kedy skutočným domovom je prepojenie s vlastným zdrojom, kde na nás čaká vždy všetko, čo si želáme.
Všetko je v podstate omnoho jednoduchšie, než sa zdá, keď si volíme to, čo nám prináša úľavu a robíme to, čo nás baví :)
Autorkou článku je Mgr.art Zuzana Hozhoni
viac na: www.hozhoni.eu
Na stretnutie so Zuzanou Hozhoni sa môžete tešiť na HARMÓNIA Festivale zdravia a krásy, ktorý sa uskutoční 24.10.2025 v priestoroch Hotela Satel*** v Poprade, ktorého sa zúčastní so svojou prednáškou ako lektorka podujatia.
