Prítomnosť v skutočnej hre je diametrálne odlišný zážitok od zážitku hry na počítači.
Reálna hra prepája všetky 3 úrovne mozgu a tým sa dej odohráva na emočnej, mentálnej aj telesnej rovine. Všetko potrebné sa prepája – zranenie bolí, napätie z odhalenia je skutočné, radosť z víťazstva rovnako... Realita sa vykresľuje v prežitku pravdivo – ľahko nachádzame hranice a súcit. Pocity sa spájajú s chuťou, zvukmi okolo, spoluhráči sú reálny, majú city, pocity, myšlienky. Hra a jej pravidlá sú vytvorené hráčmi a vždy sú prítomné zmeny, ktoré prináša ľudský faktor. Ľudskosť je prítomná a rozvíja emocionálnu inteligenciu zúčastnených. Prehrávanie určitých situácií v hre alebo opakované stvárňovanie rovnakých rolí a prežívanie emócií s tým spojených, prináša úľavu, až emočné liečenie. Zranenie sa lieči, napätie odchádza ... Ocitáme sa v novej realite, ktorú si tvoríme a dotvárame tak, aby nás bavila a aby nám slúžila. Nemusíme presne vedieť, o čo v našom vnútri ide. Spontánne konanie v hre vyjadrí všetko potrebné a vytvorí podporujúce pole pre novú realitu. Dostávame sa tak v kontakte so sebou viac do hĺbky, do všetkého, čo v nás čaká na príležitosť dostať sa von v bezpečnom prostredí. Skutočná hra je prostredie, kde vidíme a vnímame následky svojich činov.  Kamaráti, protihráči...sú reálny a cítiaci, dávajú tak aktuálne najavo svoje pocity. Rovnako reálne vnímame svoje telo a jeho reakcie na to, čo prežívame. Môžeme tak korigovať svoje správanie, nastavenie, navigovať svoju energiu a vytvárať pozitívnu budúcnosť.

Internetová a PC realita verzus prírodná. IQ a EQ
Pokiaľ sa hra deje len na PC, tak je to imaginárny proces, kde nedochádza k prepojeniu zážitku na úrovni všetkých troch mozgov. City a telo nie sú zapojené do hry a nedávajú pravdivú spätnú väzbu. Nedochádza k rozvíjaniu emočnej  inteligencie EQ, ale iba IQ – tzv. inteligencie. Premýšľanie hrá prím a kombinatorika možných riešení dáva výslednicu, ktorá vedie hru v umelom svete bez citov. Tak sa z malých detí stávajú adolescenti, ktorí majú vyvinuté vysoké IQ ale podpriemerné EQ. V praxi sa táto nerovnováha prejavuje tak, že mladý človek je schopný inteligentne jednať a nachádzať riešenia, ale je emočne odpojený od seba, okolia a diania. Je uzavretý sám do seba a  nekomunikuje o svojom vnútornom svete, nezaujíma ho tento svet a ani vnútorný svet iných bytostí – tak vznikajú povrchné vzťahy. Absentuje súcit so sebou aj s inými bytosťami. Povrchné vzťahy nenapĺňajú dušu, nerozvíjajú cit, ktorý je dôležitý pre harmonické fungovanie človeka. Keď sa k tomuto fungovaniu pripojí neustály pobyt vo wifi zónach, ktoré ničí bunky mozgu a bežná strava, dáva to jasnú výslednicu nezdravého vzhľadu a kondície ľudí. Keď človek musí stále riešiť problémy so sebou alebo s okolím, nezostáva mu veľa energie pre vytváranie si príjemných myšlienok, žitia a zmien.

Všetko čo robíme nás ovplyvňuje.
Nie, nie je jedno či dnešný večer strávite pri televízii alebo príjemnou prechádzkou v prírode. Výsledok bude rozdielny. Pobyt pred obrazovkou PC alebo televízie rozkmitá frekvenciu mozgu do vysokých a napätých stavov, myšlienky budú nekľudné a zamestnané témou toho, čo ste pozerali. Pozeranie príbehov iných vás prepája do ich osudov, do ich tvorby žitia a dostáva vás energeticky na ich úroveň. Veľká finta sú seriály vysielané v určitý čas. Tisícky ľudí prežívajú v daný moment špecifickú emóciu, zaoberajú sa danou zápletkou  vo filme a tým určujú veľmi veľa. Nebudem sa púšťať do vykresľovania reálnych situácií, ktoré môžu tieto emócie a myšlienky vytvoriť. Priblížim tento fenomén na pozitívnom obraze. Predstavte si atmosféru vo svojom okolí ( paneláku, bytovke, satelitnom mestečku, komunite....) ktorú vytvoria ľudia vedome. Zbavia sa závislosti na pozeraní ďalších častí seriálov a vedome si zvolia jemný stav mysle, pokoj v duši, pokojné a láskyplné myšlienky a podporovanie krásy, zameriavanie sa na ňu, láskyplné vzťahy a zdravé sebectvo. Títo ľudia si každý deň vychutnávajú východ a západ slnka – v ten istý čas prežívajú emóciu nadšenia, krásy, vďačnosti, hojnosti, mieru a lásky. Krása zapadajúceho slnka prirodzene navodzuje pozitívny stav mysle, príjemné myšlienky a tým aj pocity. Tie sa dajú podporiť zámerným tvorením myšlienok a prianí si konkrétneho želania, napr.: „ Moje prežívanie radosti je stále ľahšie a intenzívnejšie“ „ Dnešný deň mi prináša príjemné poznania, stretnutia a nápady“ „ V mojom živote je všetko v poriadku“ „ Vzťah s....je stále lepší a lepší“ „ V situácii, v ktorej som sa doteraz necítila vo svojej koži, si želám zažívať úľavu a vlastnú silu“ atď...“

Svetový mier sa rodí v našich hlavách.
Nie je možné zažívať príjemnú a harmonickú realitu, keď v hlavách  víria stresuplné myšlienky. A pokiaľ sa opierame iba o pôvodné zápisy v mozgu – pôvodný limbický zápis, tak sa bude opakovať história rodiny. Pokiaľ nezmeníme nastavenie, tak nedochádza k liečeniu, ale k nevedomému tvoreniu. Mentálna energia je silná a tvorí. Hranie hier alebo prežívanie cudzej reality vytvára emócie a myšlienky, ktoré sa stávajú realitou. Je ilúziou myslieť si, že keď sa na niečo „iba“ pozerám, tak sa ma to netýka. Týka a nielen to. Prežívaním nevedomých emócií, ktoré v nás vzbudí pozorovanie cudzej reality, podporuje proces, na ktorý sa pozeráme. Tým to priťahujeme do nášho života. Preto sa hovorí, keď deti bojujú, že to majú z tých počítačových hier a filmov. Aj dieťa vyrastajúce v prírodnom prostredí bude potrebovať prejsť fázou boja, ale s tým rozdielom, že jeho zážitok z pozorovania bude iný. Vidieť naživo súboj zvierat so všetkým, kde jedno z nich je ulovené, je obraz reálny, pravdivý, podľa prírodných zákonov a vpisuje sa hlboko do zážitku človeka ako prirodzenosť. Je to zážitok všetkých zmyslov - zvuk, farby, vône, obraz, emócie... Dieťa sa učí o prírodnom živote a prebúdzajú sa v ňom inštinkty spojené s jeho prirodzenosťou. Budí sa ostražitosť a odvaha. Naproti tomu pozorovanie boja na počítačovej obrazovke je úplne iná realita. Emočný zážitok je veľmi podobný, ale nie je zaradený do súvislostí života, v ktorých dieťa žije. Je to vystrihnuté z konceptu. Mozog je v chaose a danú situáciu si potrebuje zaradiť, doprežívať ju a vypustiť zo seba napätie, ktoré týmto rozporným zážitkom vzniklo. Preto si potom dieťa s kamarátom vytvorí bojové pole a "zabíja sa" - tým sa zážitok doprežíva a uvoľní sa napätie. To, čo nenastane, je integrácia do života. Surovo povedané, táto skúsenosť je dieťaťu nanič, ak z nej nemôže čerpať múdrosť pre svoju každodennosť a posúvať sa ďalej.

Internet sa stal náhradnou pupočnou šnúrou pre deti i dospelých.
Žijeme v ére mikrovlnných frekvencií, v podobe signálov a wifi žiarení, ktoré si hýčkame ako niečo prospešné a zabúdame na riziká tohto prostredia. To riziko je vysoké. Mikrovlny ničia mozgové bunky a narúšajú schopnosť koncentrácie. No napriek všetkým varovaniam a nástrahám toto šialenstvo pokračuje ďalej. Internet a napojenie sú základ... Rapídne stúpa počet citlivých osôb na mikrovlny, ktorí trpia pobytom vo wifi zónach a pri zapnutých telefónoch... Nič z toho nestačí, aby sme sa prebudili. Odpoveď je jednoduchá – závislosť. Prestávame používať vlastnú schopnosť zamestnať svoju pozornosť pozitívnymi vplyvmi a vyberať si. Mýlime si mozog s mysľou. Z mozgu sa stáva odpadkový kôš, do ktorého sa nasypú všetky impulzy z okolia, bez rozdielu - cudzie myšlienky, problémy,  úspechy, neúspechy, podvody... Čo s tým?

Viac o riešení závislosti na napojení sa v 2. časti.

                                       
Autorkou článku je Mgr.art Zuzana Hozhoni
viac na: www.hozhoni.eu

Na stretnutie so Zuzanou Hozhoni sa môžete tešiť na HARMÓNIA Festivale zdravia a krásy, ktorý sa uskutoční 24.10.2025 v priestoroch Hotela Satel*** v Poprade, ktorého sa zúčastní so svojou prednáškou ako lektorka podujatia.